Snár, výklad snov – história

Už od samotných začiatkov vekov, kedy je človek človekom, od čias, kedy začal žiť, spať a jesť, začal aj snívať. Od pravekých dôb ľudia v snoch vídali akési obrazy a brali ich ako posolstvá bohov či duchov, ktorí im dávajú varovanie či oznamujú poslanie. Človek je tvor pohodlný a rozmaznaný, a tak je prirodzené, že nechce snívať nepríjemné a strašidelné sny, preto sa snažil vyriešiť ich poslanie, zistiť, prečo tieto sny má. Lenže sny nebývajú jednoznačným príbehom s jasným koncom. Je treba ich nejako rozlúštiť, týmito pokusmi potom postupom času vznikali rôzne návody a pravidlá, ako vykladať sny. Vzniklo umenie výkladu snov. S príchodom písma a záujmom o vzdelanosť tak mohol vzniknúť prvý snár – kniha, ktorá vysvetľuje sny.

Najstaršia známa publikácia tohto druhu pochádza z pera Aténčana Antifóna. Ďalšie dielo, rozdelené na dve knihy, napísal Panyassis z Halikarnassu. Alexandrovi Veľkému pri jeho vojnových výpravách nemohol chýbať osobný vykladač snov Arisadros z Telmessy. Artimidoros z Efezu napísal najstarší dochovaný snár, táto kniha sa neskoršie stala základom pre prácu na ďalších štyroch knihách – snároch.

Medzi samými zástupcami starovekého Grécka nesmieme zabudnúť na Egypťanov, avšak z Egypta sa nedochovali priame literárne pamiatky, ktoré by boli natoľko celistvé, aby sa dali považovať za snáre. Taktiež Arabi a ostatné národy Orientu sa zaoberali snami a ich výkladom. V arabských publikáciách môžeme nájsť aj návody na oživovanie zabudnutých snov a inštrukcie, ako sa aspoň pokúsiť ovplyvniť zjavované a snívané sny. Z týchto orientálnych kníh čerpáme dodnes a dá sa povedať, že všetky dnešné publikácie vychádzajú práve z nich. Najznámejším európskym snárom je asi kniha samotného Nostradama.

Najstarší český snár, ktorý bol objavený, je kniha napísaná perom Vavřinca z Březovej na objednávku pre kráľa Václava II. Aj tento český kus čerpal z orientálnych snárov.