Výklad tarotu

Tarot je starobylá kartová hra, ktorá je dnes úplne novým spôsobom znova objavovaná. V tarote ťaháme karty, na ktorých dostávame obrazy a symboly, s tými potom pracujeme podobným spôsobom ako s obrazmi a symbolmi zo svojich snov. Tarot je „mágiou okamihu“. Žije zo stretnutia s náhodou, v ktorej hrá okamih ako časový moment významnú úlohu. Z podstaty veci plynie, že ide o osobné vnímanie, o spôsob pohľadu a dotyk udalostí týkajúcich sa každého z nás, čo tiež máme slovom okamih v zmysle videnia a s tým spojeného poznania na mysli.

So vzormi či návodmi sa stretávame na všetkých sedemdesiatich ôsmich kartách. Najmä dvadsaťdva takzvaných „veľkých kariet“ je pre nás výzvou, aby sme sa vyrovnali so základnou životnou orientáciou a predstavami o tom, čomu veríme. „Veľké karty“ predstavujú veľké zastavenia života. Stretávame sa tam s láskou, smrťou i diablom.

Zistíte, že „Veľkňaz“, „Blázon“, ale aj „Pustovník“ symbolizujú sily vo Vás samých. A sotva raz zistíte, že napríklad „Pustovník“ neznamená len opustenosť, no aj schopnosť spoľahnúť sa sám na seba, prebudí sa vo Vás zvedavosť a túžba odkryť „Pustovníkovo“ tajomstvo a jeho hlbšie posolstvo. Čo znamená jeho hviezda, aký má význam svietiaci diamant v jeho lampáši a ako vlastne rozhoduje medzi opustenosťou a spoľahlivosťou? A máme tu „Cisára“ („Vládcu“) a „Cisárovnú“ („Vládkyňu“)
– archetypy (praobrazy, kolektívne vzory) Veľkej matky a Veľkého otca. Tu máte možnosť prehĺbiť a ujasniť si osobné prežitky a predstavy s mužskou a ženskou rolou, skúsenosti s obrazom matky a otca.

Výklad tarotu i dnes znamená školu samostatnej orientácie v živote. Tarot Vás nezaväzuje k žiadnemu určitému názoru na svet. Práve naopak, ide o to, aby ste dokázali rozvíjať vlastný pohľad na veľké aj malé otázky života.

Vzhľadom na to, že sa v tarote stretávame s určitými pokynmi a vzormi, tarotové karty sa hodia na rôzne formy meditácie a rozvíjania vedomia. Ako osobitný moment napätia však k tomu pri výklade kariet pristupuje ešte „náhoda“ – otázka, ktorá karta bude teraz vytiahnutá. Keď potom kartu odhalíme, dostaví sa už spomenuté „kúzlo okamihu“ a dialóg medzi obrazom a jeho pozorovateľom môže začať. Najskôr sa všimnite, ktorú kartu ste vytiahli, súčasne si prezrite aj obrázok a rozlúštite v ňom obsiahnuté posolstvo.

Pri samostatnom vykladaní kariet však samo odkrytie karty očakávanú odpoveď ešte neprináša. Odpoveď je jasná až ako výsledok dialógu, osobnej výmeny názorov. Čím je interpretácia suverénnejšia a otvorenejšia, tým pre svoju osobu získavame väčšiu slobodu a priestor medzi odkrytím karty a určitým posolstvom, zhusteným v mnohotvárnej symbolike konkrétneho obrazu.

Pre veštenie boli a sú významy jednotlivých kariet viac-menej pevne dané a tieto významy platili a platia pre každého muža a ženu bez ohľadu na miesto či čas. Ale tarotové karty obsahujú obrazy. A tie sa nedajú vyjadriť jedným alebo dvoma heslami bez toho, aby sa niečo podstatné nestratilo. Obrazy a symboly majú vždy aj osobnú a situačnú zložku.

Tarot chápeme ako zrkadlo. Samotný pojem „zrkadlo“ predpokladá, že vždy spolurozhoduje osobný spôsob pohľadu. A práve v tom spočíva rozdiel medzi predpovedaním a technikou orákula na jednej strane a vykladaním tarotových kariet a trebárs výkladom snov na strane druhej. Predpovedanie či orákulum koniec koncov nepoznajú pojem indivídua. Ich výklady sú ako z jedného receptára a nie je v nich miesto pre „hviezdu“, pre rozvíjanie individuálnej pravdy, pretože táto pravda vždy zostáva aspoň čiastočne nepoznaná.

Všetky karty môžeme chápať ako obrázkovú hádanku, ktorá nielenže pripúšťa rôzny výklad, ale môže a dokonca musí byť odlišne vnímaná. Tu práve začína rozcvička duše a na tarote sa učíme hľadať vo veľkých udalostiach i maličkostiach každodenného života svoj vlastný pohľad, obraz sebe vlastných záujmov a významov.